Apple vznikol 1. apríla 1976 v Kalifornii. Pri jeho založení stáli Steve Jobs, Steve Wozniak a Ronald Wayne. Prvé obdobie firmy sa spája s domom Jobsovej rodiny a s nadšencami okolo klubu Homebrew Computer Club. Peniaze na začiatky získali aj predajom Jobsovho mikrobusu Volkswagen a Wozniakovej programovateľnej kalkulačky HP-65.

Wozniak navrhol Apple I ako počítač postavený okolo procesora MOS 6502. Významným zjednodušením bolo rozhranie umožňujúce pripojiť klávesnicu a obrazovku. Nešlo však o hotový počítač s integrovanou klávesnicou v podobe, akú poznáme dnes: predávala sa osadená doska a používateľ dopĺňal ďalšie časti zostavy.

Apple I pracoval približne na frekvencii 1 MHz so 4 kB RAM a predával sa za 666,66 dolára. Vzniklo približne 200 kusov, takže zostal malou sériou pre technických nadšencov. Ukázal však smer, ktorým sa firma chcela vydať — sprístupniť prácu s počítačom väčšiemu okruhu ľudí.

V roku 1977 prišiel Apple II. V jednej skrinke spájal elektroniku, klávesnicu a napájanie, ponúkal farebnú grafiku a mal pripravený programovací jazyk BASIC. Oproti zostavám na skladanie a experimentovanie išlo o prístupnejší výrobok.

Počítač sa dal rozširovať a postupne k nemu pribúdali periférie vrátane disketových mechaník. Uplatnenie našiel aj v školách a podnikoch. Rodina Apple II sa rozrastala o ďalšie modely a pomohla firme vyrásť z malého podniku na známe meno osobnej výpočtovej techniky.

Rýchly rast vyústil v roku 1980 do vstupu Apple na burzu. Ďalšou veľkou otázkou už nebolo iba to, ako počítač vyrobiť, ale aj ako ľuďom zjednodušiť jeho ovládanie.

Výskum grafického rozhrania a myši prebiehal aj mimo Apple, najmä v Xerox PARC. Apple tieto myšlienky ďalej rozvíjal vo vlastných produktoch. Lisa z roku 1983 ponúkala ovládanie pomocou okien, ikon a myši, no cena 9 995 dolárov jej cestu k širšiemu publiku výrazne komplikovala. Zaujímavé technické riešenie tak ešte neznamenalo obchodný úspech.

Macintosh predstavený v januári 1984 priniesol tento spôsob práce väčšiemu počtu používateľov za približne štvrtinu ceny Lisy. Mal kompaktnú konštrukciu so zabudovanou čiernobielou obrazovkou a samostatnú klávesnicu s myšou. Nebol prvým počítačom s myšou ani vynálezcom grafického rozhrania; jeho význam spočíval v tom, ako tieto prvky spojil a predstavil verejnosti.

Prvý Macintosh obmedzovala okrem iného pamäť 128 kB. Ešte v roku 1984 nasledoval model 512K s väčšou pamäťou. Ďalší vývoj postupne prinášal výkonnejšie a rozšíriteľnejšie Macy, napríklad Macintosh Plus, SE či Macintosh II.

Steve Jobs po sporoch vo vedení odišiel z Apple v roku 1985 a založil spoločnosť NeXT. John Sculley, ktorý sa stal šéfom Apple už v roku 1983, zostal pri riadení firmy. Nemožno preto celú udalosť zjednodušiť na jedinú príčinu alebo na výmenu šéfov uskutočnenú až v roku Jobsovho odchodu.

Apple ďalej rozvíjal Macintosh a prenosné počítače. Po ťažkom Macintosh Portable z roku 1989 prišla v roku 1991 rodina PowerBook. Klávesnica posunutá dozadu nechávala vpredu miesto pre dlane a trackball — usporiadanie, ktoré priblížilo prenosné počítače dnešným notebookom. Zároveň silnela konkurencia počítačov kompatibilných s IBM PC a systémov Microsoftu.

Spolupráca Apple, IBM a Motoroly v aliancii AIM viedla k prechodu na procesory PowerPC. Prvé Power Macy sa objavili v roku 1994 a nahrádzali dovtedajšie procesory Motorola 68000 novou architektúrou. Prechod bol dôležitý aj pre softvér, ktorý sa musel s novým hardvérom vyrovnať. Windows však vtedy nevznikol — Microsoft ho uviedol už v roku 1985 a neskôr získal výrazný vplyv na trhu.

Po Sculleym viedli Apple Michael Spindler a Gil Amelio. V polovici deväťdesiatych rokov sa firma stretávala s finančnými problémami, zložitou ponukou a potrebou nového základu operačného systému. Riešenie napokon našla v kúpe NeXT.

Dohoda o kúpe NeXT oznámená koncom roka 1996 otvorila Jobsovi cestu späť do Apple. V roku 1997 sa opäť ujal vedenia. Nasledovalo zjednodušenie ponuky, ukončovanie časti projektov a obnovený dôraz na zrozumiteľné produkty. Firma sa opäť sústredila aj na školstvo a tvorbu tlačových materiálov, kde mala silné postavenie.

Dôležitá bola tiež dohoda s Microsoftom z augusta 1997. Zahŕňala ďalší vývoj Office pre Mac, patentovú spoluprácu a investíciu 150 miliónov dolárov do akcií Apple bez hlasovacieho práva. Konkurenti tak zároveň spolupracovali na zachovaní dôležitých programov pre používateľov Macu.

K viditeľným symbolom zmeny patril iMac z roku 1998. Počítač typu všetko v jednom zaujal priesvitným farebným krytom a dôrazom na jednoduché pripojenie k internetu. Ukázal, že pri osobnom počítači môže byť dôležitá aj podoba celého výrobku, nielen tabuľka parametrov. Prvý iMac mal procesor PowerPC G3, 32 MB RAM a 4 GB disk. Apple začiatkom roka 1999 oznámil predaj 800-tisíc kusov za 139 dní, čo dobre ilustruje úspech nového smerovania.

Technológie NeXT zároveň vytvorili základ pre Mac OS X, ktorého prvá hlavná verzia vyšla v roku 2001. Išlo o zásadnú zmenu softvérového základu Macu, z ktorého neskôr vyrástol dnešný macOS.

V roku 2001 Apple predstavil iTunes a prenosný prehrávač iPod. Ich prepojenie uľahčovalo správu hudobnej knižnice a prenášanie skladieb do vreckového zariadenia. Ďalšie generácie postupne zväčšovali kapacitu, pridali farebný displej a neskôr aj prehrávanie videa.

V roku 2003 pribudol iTunes Music Store s predajom digitálnych skladieb. Pri štarte využíval formát AAC, nie MP3, hoci sa tieto pojmy pri spomínaní na začiatky digitálnej hudby často zamieňajú. Apple tak spojil zariadenie, aplikáciu a obchod do jedného používateľského prostredia.

Steve Jobs predstavil prvý iPhone v januári 2007. Spájal telefonovanie, hudobný prehrávač a internetové funkcie s veľkým viacdotykovým displejom. Prvá generácia mala 3,5-palcovú obrazovku s rozlíšením 320 × 480 bodov a 2 Mpx fotoaparát.

iPhone nebol prvým smartfónom na svete. Výrazne však ovplyvnil predstavu o tom, ako sa dá mobilný telefón ovládať prstami a používať na internet. Neskorší rozvoj aplikácií tento význam ešte posilnil. V rovnakom období Apple rozširoval pôsobenie v obývačke pomocou Apple TV.

V roku 2008 prišiel tenký MacBook Air a v roku 2010 iPad s 9,7-palcovou obrazovkou. Tablet nadviazal na dotykové ovládanie iPhonu, ale ponúkol viac priestoru na čítanie, prehliadanie webu a prácu s obsahom.

V auguste 2011 Steve Jobs rezignoval na funkciu generálneho riaditeľa a vedenie prevzal Tim Cook. Jobs zomrel v októbri toho istého roka. Apple potom rozvíjal existujúce produktové rady a postupne rozširoval aj ponuku služieb a príslušenstva.

Apple Watch spojili hodinky s upozorneniami, pohybovými a zdravotnými funkciami. Ich možnosti sa líšia podľa generácie, modelu a krajiny; napríklad EKG nie je vlastnosťou všetkých Apple Watch.

Pre Macy bol ďalším veľkým míľnikom rok 2020. Apple uviedol MacBook Air, 13-palcový MacBook Pro a Mac mini s čipom M1 a začal prechod na vlastné čipy Apple silicon. Dôležitou súčasťou príbehu tak zostáva prepojenie hardvéru a softvéru, ktoré firma rozvíja od svojich začiatkov.

Rast firmy sa odrazil aj na jej hodnote na burze. V roku 2022 Apple prvýkrát dosiahol trhové ocenenie tri bilióny dolárov. Ide o historický míľnik, nie o pevnú hodnotu firmy ani o výšku jej ročného zisku.

Prvá identita Apple pracovala s podrobným obrázkom Isaaca Newtona pod jabloňou. V roku 1977 vytvoril dizajnér Rob Janoff jednoduchší symbol nahryznutého jablka s farebnými pruhmi.

Postupne sa menili farby, materiálové podoby aj spôsob použitia loga. Základná silueta však zostala rozpoznateľná. Je príkladom toho, ako môže jednoduchý vizuálny prvok sprevádzať značku cez viacero technologických generácií.